Sloboda a diferencia. Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927–1930
Počiatkom i koncom všetkej filozofie je sloboda, formuluje F. W. J. Schelling. V duchu tohto hesla sa predkladaná kniha venuje otázke po význame pojmu slobody. Východiskovým bodom k tomuto skúmaniu je podrobne sledovaný Heideggerov motív slobody z rokov 1927 – 1930. Z neho sa ukazuje, že zmysel slobody bazíruje na rozličnosti, ktorá neznamená len rôznosť jej výrazov, ako napr. ten existenciálny, či transcendentálny, ale taktiež jej založenie na pôvodnejšej ontologickej diferencii a jej variácií v zmysle rozličnosti bytia, súcna a sveta. Popri skúmaniu tejto fundamentálnej spojitosti medzi slobodou a diferenciou, je v knihe pojednané vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity a autonómie a zároveň sa kladie dôraz na jeden zo súčasných fenomenologických pojmov slobody, a to slobody ako parciálnej kauzality od nemecko‑maďarského filozofa L. Tengelyiho.
Kategorie: | Filosofie |
---|---|
? Edice: | Scholia |
Název: | Sloboda a diferencia. Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927–1930 |
Autor: | Marcel Dubovec |
Edice: | SCHOLIA |
Spoluvydavatel: | – |
Vazba: | brožovaná |
Formát: | 12 x 19 cm |
Počet stran: | 310 |
Rok vydání: | 2020 |
ISBN: | 978-80-7476-193-5 |
Počiatkom i koncom všetkej filozofie je sloboda, formuluje F. W. J. Schelling. V duchu tohto hesla sa predkladaná kniha venuje otázke po význame pojmu slobody. Východiskovým bodom k tomuto skúmaniu je podrobne sledovaný Heideggerov motív slobody z rokov 1927 – 1930. Z neho sa ukazuje, že zmysel slobody bazíruje na rozličnosti, ktorá neznamená len rôznosť jej výrazov, ako napr. ten existenciálny, či transcendentálny, ale taktiež jej založenie na pôvodnejšej ontologickej diferencii a jej variácií v zmysle rozličnosti bytia, súcna a sveta. Popri skúmaniu tejto fundamentálnej spojitosti medzi slobodou a diferenciou, je v knihe pojednané vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity a autonómie a zároveň sa kladie dôraz na jeden zo súčasných fenomenologických pojmov slobody, a to slobody ako parciálnej kauzality od nemecko‑maďarského filozofa L. Tengelyiho.
Buďte první, kdo napíše příspěvek k této položce.